Dnes je streda, 13.december 2017, meniny má: Lucia
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Scenáristka Tajných životov: Otvorili sme citlivú tému

marec 14, 2017 - 10:29
Scenáristka BIBA BOHINSKÁ osem rokov zbierala materiály na to, aby vytvorila seriál, ktorý povie pravdu o problémoch týraných žien na Slovensku. Labyrintom cudzích osudov sa popri písaní postupne dostala ku svojej druhej vášni – psychológii, ktorá jej pomohla zistiť pravdu o sebe samej.

Bez dobrého scenára by nebol dobrý film či seriál. Ako vznikal scenár Tajných životov?

Ťažko, ale aj zaujímavo. Strávila som osem rokov zbieraním materiálov o problematike týraných žien, rozhovormi s odborníkmi, ktorí im pomáhajú. Spolu s kolegyňami Naďou Clontz a Soňou Čermákovou Uličnou sme sa snažili širokospektrálne pomenovávať rôzne spoločenské problémy, ktoré súviseli s hlavnou témou – tyranie. Chceli sme sa dotýkať aj šikany, témy bohatých mužov, ktorí vlastnia svoje manželky, agresívnych alkoholikov...

Keď sme ukončili prvú sériu, šli sme do azylového domu Brána do života, s ktorými sme od začiatku spolupracovali a pýtali sme sa, čo bolo zle, kde boli chyby. Povedali nám pár pripomienok, aj vďaka ktorým sme si v druhej sérii mohli dovoliť ísť hlbšie do témy a dotknúť sa aj štipľavejších podtém, akými sú veriace ženy znášajúce týranie od manžela, či mentálne zaostalejšie ženy, ktoré vyrástli v detskom domove a majú problém byť matkami.

Prečítajte si tiež: Zosnulá reportérka Leona Kočkovičová Fučíková († 32): Televízna rodina stále smúti

Pritvrdili ste.

Áno, ale ja stále hovorím, že je to len 30 percent oproti tomu, aká je realita. Život týchto žien je veľmi krutý. No my im týmto seriálom môžeme dať len nádej a povedať, že ak sa odvážia vystúpiť z toho bludného kruhu, sú tu organizácie, ktoré im dokážu pomôcť. No impulz musí prísť od nich. Záležalo nám na tom, aby naši hrdinovia v seriáli konali. Áno, konali aj nesprávne, zamotali sa, ale konali a nečakali na zázrak. Ten v 99 percentách nepríde a tyrani sa nezmenia. Dúfať v to nestačí.

Na pľaci sa často menia dialógy, neprekáža vám to?

Scenár je ako recept, ale kto dnes už varí striktne podľa receptu? Dáte menej cukru, tuk vymeníte za maslo. Dôležité je, aby ostala podstata a pomohlo to k dobru veci. Že sa na pľaci pomenia trochu repliky, to je údel scenáristu. No teraz som si to všetko vynahradila. Vydavateľstvo Ikar ma oslovilo, či by som nenapísala knihu o Tajných životoch. No nebude to jedna kniha, ale štyri, ktoré by obsiahli obe série seriálu. Pri písaní knihy mám zrazu úplnú autorskú slobodu, možnosť dať príbehom pridanú hodnotu, ísť do hĺbky postáv. Bude to to isté, ale aj to nebude to isté.

Zmenili ste pohľad na ženy, ktoré stretávate, povedzme pri prechádzke mestom?

Nie, ale pri tejto práci som zistila, že som sa veľa naučila o sile a zraniteľnosti žien ako takých. Týrané ženy sú obete, ale po všetkých konzultáciách viem aj to, že veľa z nich má naozaj udupané sebavedomie. Rodičmi, manželom, podmienkami, z ktorých vzišli. Nemajú sily nadobudnúť nové sily. Boli to nechcené deti, deti z detských domovov, majú veľa detí a sú od tyrana závislé. Ekonomicky, ale často aj citovo. Ak aj vystúpia z područia tyrana, po čase sa k nemu opäť vrátia. Či už z lásky alebo z ekonomických dôvodov. Máloktorá tento boj dobojuje do konca.

Kde je podľa vás problém?

Problém je prežiť, nasýtiť deti, mať strechu nad hlavou... Vezmite si také škandinávske krajiny. Tam sú pre týrané ženy nielen azylové domy, ale aj sociálne byty. Štát im pomôže znova sa postaviť na nohy, byť nezávislou od tyrana. U nás je veľký problém so sociálnymi bytmi. Veľa žien chvíľočku vládze bojovať, ale keď vidí, aké je to veľmi ťažké, prestane.

Hovorí sa, že každá obeť si svojho tyrana nájde a každý tyran si nájde svoju obeť.

Myslím si to isté. Je to ako vysielač a prijímač, jednoducho sa nájdu. Nehovorím, že to treba generalizovať. Dôležitú úlohu podľa mňa zohráva aj detstvo. Všetci máme v sebe potenciál byť obeťou, no mali sme šťastie a nestalo sa tak. Stačilo sa narodiť v inej rodine, alebo prísť v detstve o jedného z rodičov, oboch rodičov, dostať sa do detského domova, do zlej partie... Žena vidí predobraz svojho otca, ktorý mamu bil a zopakuje tento model bez toho, aby to robila cielene, čo je psychologicky veľmi zaujímavé. Keď máte dobré rodinné zázemie, tak sa z toho dokážete dostať, rodina vás podporí. Keď nie rodičia, tak brat či sestra.

A to je zarážajúce, veď predsa nemôže byť toľko žien na svete samých ako prst. Naozaj im nemá kto z blízkych pomôcť? Alebo sú hluchí, slepí?

No vidíte, ďalšia téma. Na tomto princípe funguje aj šikana detí. Deti zistia, kde má kto slabý bod. Majú na to nos, vrhnú sa na najslabšieho. A ten buď zostane slabým, alebo v sebe vydupe potrebnú silu a hľadá pomoc. Lenže šokujúce je, že veľa detí pomoc nenájde ani u rodičov a následne sa ešte viac uzavrie do ulity. Tak je to aj s týmito nešťastnými ženami. Ani im nenapadne sa brániť.

Som toho názoru, že šťastné dieťa môže mať len šťastná a spokojná matka, ktorej k tomu pomôže manžel alebo partner. No pritom nás štyridsať rokov učili, aby sme nehasili, čo nás nepáli, nebojovali, len žiadne zbytočné konflikty! Tak ako môžeme zrazu od ľudí alebo od žien chcieť, aby bojovali? Veď im to nikto neukázal. Preto to ešte chvíľu potrvá. Potom prišli divoké 90. roky, keď sa všetci odtrhli z reťaze, nevybudovala sa u nás kultúra peňazí, možno aj preto sa bohatí ľudia správajú tak, ako vidíme. Ja mám peniaze, ja ťa budem vlastniť. Týranie, to nie sú len facky a kopance. Týranie je aj obmedzovanie osobnej slobody, keď muž žene prikáže schudnúť, aby bola pekná, keď jej zamedzuje styk s priateľmi a rodinou. V tej chvíli to prestáva byť „sranda“.

Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.11

- - Inzercia - -