Dnes je streda, 22.november 2017, meniny má: Cecília
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Herečka Jitka Čvančarová: Som divoká a živočíšna

november 14, 2017 - 08:21
JITKA ČVANČAROVÁ je jednou z najžiadanejších českých herečiek. Na nedostatok práce sa sťažovať nemôže, a to aj napriek tomu, že si precízne vyberá, aký projekt spojí so svojím menom. Slovenskí diváci ju poznajú zo seriálu Doktor Martin, kde zažiarila po boku Miroslava Donutila. Zároveň je to mimoriadne krásna žena mnohých talentov, ktorá má v sebe zakódovanú zmyselnosť, živočíšnosť, dobrotu a neutíchajúcu chuť po živote.

Počas stretnutí s novinármi dostávate množstvo otázok, niektoré sú príjemné, niektoré menej. No bola už téma, o ktorej by ste chceli hovoriť a nedostali k tomu možnosť?
Tých je! (smiech) Celkovo sa rada rozprávam s ľuďmi, mám rada kvalitný dialóg o umení, o výstavách, o obrazoch... Ale aj o všedných veciach, každý dialóg, ktorý ma obohatí.

Znamená to, že máte ľudí rada, keď sa s nimi aj rada rozprávate?
Áno. Som pozitívny človek a dokážem si na všetkom a na každom nájsť to krásne, dobré. Uvedomujem si, že je to dar, mám ho od narodenia a som zaň vďačná. Aj keď sa niekomu môže zdať, že prežívam ťažké obdobie a potrebujú ma ľutovať alebo utešovať, nevidím na to dôvod. Nepotrebujem sa utápať v slzách a smútku, vždy idem ďalej a pozerám sa dopredu.

Tá otázka bola možno trošku tendenčná, pretože skôr sa u žiadaných a populárnych hercov s krehkou dušou stretávam s tým, že sa ľuďom vyhýbajú.
Je pravda, že nemám rada vysávačov energie. A tých je veru veľa. Preto som sa ich naučila eliminovať. Povedzme, že si ľudí dokážem jemne vyselektovať.

Spomínali ste umenie, môžeme vás pravidelne stretnúť v galériách?
Áno, aj s mojou dcérou. Elenka má päť a pol roka, je to krásna citlivá bytosť, ktorá sa formuje a potrebuje precítiť množstvo vecí, takže s ňou navštevujem veľa krásnych a podnetných miest, medzi nimi aj galérií.

Tiež ste ako dieťa chodili s rodičmi do divadla, na výstavy... Podnecovali vo vás záujem o umenie a krásu?
Mala som úžasné detstvo, naši rodičia nám pestrofarebne ukázali všetko, čo mohli. Mám pocit, že tak to má byť. Výchova podľa môjho názoru má byť najmä o inšpirácii a nejde len o umenie ako také. Napríklad nedávno, na výročie republiky 28. októbra, sme sa s Elenkou vybrali položiť kytičku prezidentovi T. G. Masarykovi. Elenka vie, že je to dôležitá postava našich dejín, záleží mi na tom a považujem to za správne. Napríklad v troch rokoch sme sa spolu učili kresliť národnú vlajku. Je veľmi dôležité poznať svoju históriu. Pokiaľ ju človek nepozná, je odsúdený k malosti.

Keď sa človek pozerá na seriál Až po uši, vidí pekné zábery, peknú scenériu, zasmeje sa, zamyslí. No keď sa lepšie pozrie na vás hercov, musí zároveň vidieť, ako vás to obrovsky baví. Toto bola práca za odmenu, však?
To máte absolútnu pravdu. Pri druhej sérii tohto seriálu sme už vedeli, do čoho ideme a tešili sme sa na to. Nebol problém druhýkrát vstúpiť do rovnakej rieky. Navyše aj pracovať s Honzom Hřebejkom je za odmenu. Cítim sa dobre, keď mám po boku inteligentných ľudí, navyše s dobrým humorom. Vydaril sa aj výber hercov, ľudsky sme si sadli, fungovala medzi nami dobrá energia a chémia, v rámci ktorej sa dostávate na vrchol tvorivej práce, čo je úžasné. No začína a končí to produkciou HBO. Je úžasné, že sú nám dopriate takéto profesionálne podmienky na prácu, čo už dnes, žiaľ, nie je bežné. O to viac si to človek váži...

Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní týždenníka Slovenka 46/2017!

- - Inzercia - -