Dnes je sobota, 21.apríl 2018, meniny má: Ervín
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Zdolala som nádor aj bulímiu

apríl 16, 2018 - 11:17
Ivka Michalíková prekonala rakovinu prsníka a ako stredoškoláčka zažila na vlastnej koži „chápadlá“ zákernej bulímie. Súhlasila s tým, že si pre chorobu dá zobrať obe prsia tak, ako to urobila populárna americká herečka Angelina Jolie. „Choďte na genetické testy,“ vyzýva Ivka ženy, aby využili nové poznatky medicíny, ktoré zachraňujú životy.

„Keď som predtým niekde počula slovo rakovina, pomyslela som si – to sa mňa nikdy nebude týkať,“ hovorí Ivka, ktorá pracuje ako vedúca učtárne v Bratislave. Pred takmer rokom však podstúpila operáciu pŕs. „Lekári mi odstránili obidva prsníky a vložili implantáty. Volá sa to kožu šetriaca mastektómia. Zostala mi moja koža, moje bradavky a vo vnútri prsníkov mám silikóny,“ vysvetľuje mladá žena.

Mutácií je viac

Ivke zistili rakovinu v roku 2013, keď mala len 34 rokov. Vzhľadom na mladý vek mali onkológovia hneď podozrenie na dedičnú predispozíciu. Podozrenie bolo na mieste aj preto, lebo v tom čase sa už na rakovinu prsníka pol roka liečila Ivkina mama. Mama mala vtedy päťdesiatpäť rokov. „Podstúpila som genetické testy. Tie potvrdili predpoklad lekárov. V mojom prípade ide o zárodočnú mutáciu CHEK 2. Nie je to priamo tá mutácia, čo má Angelina Jolie – BRCA1. CHEK2 je menej často sa vyskytujúca mutácia, ale je tiež riziková,“ hovorí sympatická čiernovláska. Ako dodáva, následne otestovali aj jej mamu a testy potvrdili, že predispozícia pochádza z jej strany.

Ženy, choďte na testy

„Snažím sa apelovať na ostatné ženy v našej rodine – mama má sestry, ktoré majú dcéry a tie už tiež majú svoje deti – aj dievčatá. Odporúčam im, aby išli na genetické vyšetrenia.“ Tie sa robia sa z krvi. Prečo je dôležité, aby ženy – aj keď ešte nemajú žiadne príznaky – išli na vyšetrenie? „Ak lekár testy odporúča, treba na ne ísť. Myslím, že je lepšie pre ženu vedieť, že má dedičné predispozície na rakovinu. Pretože vtedy ju zaradia do komplexného skríningového programu. Má nárok na oveľa detailnejšie a častejšie testy. Okrem sonografie a mamografie kontrolujú tieto ženy aj na magnetickej rezonancii,“ vraví Ivka. Snaží sa vyzývať aj iné ženy vo svojom okolí, aby nezanedbávali prevenciu. „Nemali by sme to brať ako povinnosť, ale ako naše právo a privilégium, ktoré nám lekárska veda a prax poskytujú. Ak ženy myslia viac na seba, na svoje zdravie, toto je ten najlepší začiatok.“

Mama nepanikárila

Ako onkologická pacientka podstúpila komplexnú liečbu. Chemoterapiu, rádioterapiu, biologickú liečbu. A ešte stále berie hormonálnu terapiu. Čo bolo pre ňu najťažšie v tom období? „Povedať mame, že aj ja mám rakovinu. Ale mama ma veľmi dobre pozná. Už keď som do telefónu ,hlesla', že prišli výsledky z histológie, hneď pochopila, čo sa deje. No bola statočná a nepanikárila. To ma v tej chvíli veľmi podržalo,“ opisuje Ivka. Samotný verdikt od lekárov, že nádor je zhubný, pre Ivku nebol až takým šokom. Pretože, keď jej vybrali hrčku spod pazuchy, videla, že to miesto na tele je modré od kontrastnej látky. Tá sa dáva vtedy, keď je podozrenie, že operovaný útvar je zhubný. Hneď si teda pomyslela si, že to nebude v poriadku.

Liečba ju upokojila

„A hoci to nebol priamo šok, vyľakalo ma to. Začala som si hľadať na internete články o tomto ochorení. Som taký typ, ktorý potrebuje mať informácie o chorobe,“ prezrádza na seba Ivka. Keď však liečba začala, náramne sa upokojila. „Pokiaľ neviete, čo s vami bude, tak je to pre vás veľká neistota. Keď vám však lekári vysvetlia, čo sa s vami bude diať, tak sa upokojíte,“ opisuje svoje pocity. Chemoterapie sa veľmi bála. „Tá prvá bola dosť zlá. Bolo to, ako keď cvála kôň a odrazu narazí do kamennej steny. Prvá dávka ma úplne odrovnala. No tie nasledujúce som znášala aj vďaka prítomnosti a pomoci rodičov už omnoho ľahšie,“ vraví Ivka.

Čakajú na bociana

Komplexná liečba zabrala a Ivka sa dnes cíti dobre. Vlani v septembri sa vydala za svojho dlhoročného priateľa Martina. „S manželom sme obidvaja cestovatelia. V jeseni sa chystáme na Nový Zéland, chceme obdivovať tamojšiu prírodu. Ja by som tiež rada išla na púť do Santiaga de Compostela v Španielsku, samozrejme pešo. No ten najväčší plán, ktorý spolu máme, je pokúsiť sa ešte o dieťa. To je oveľa náročnejšie. Už mám svoj vek, ale tohto roku končím s hormonálnou liečbou, takže teoreticky dieťatko prichádza do úvahy,“ usmieva sa Ivka.

Desať rokov s bulímiou

Boj s rakovinou však nebol jediný veľký zápas, ktorý musela mladá žena v svojom živote podstúpiť. Keď študovala na strednej škole v rodnom Prešove, dostala sa do pazúrov bulímie. „Bolo to veľké trápenie. Človek vtedy bojuje sám so sebou. Trvalo to desať rokov, takže ma to zastihlo aj počas štúdia na vysokej škole. Na jeden rok som dokonca musela prerušiť štúdium,“ hovorí mladá žena. O detailoch už dnes nerada rozpráva. Prezradila však, že sa to začalo tým, že chcela byť chudá. A to napriek tomu, že v tom čase mala normálnu váhu aj postavu. Jej to však nestačilo. Nevedela sa stotožniť s postavou, ktorú mala. Myslela, že úspešná a milovaná bude iba vtedy, keď bude vyzerať dobre – teda chudo. Teraz už vie, že je to nezmysel.

Z nepriateľa hobby

Bulímia je ochorenie, pri ktorom človek najprv zje väčšie množstvo jedla naraz a potom ho vyvracia. Lieči sa psychoterapiou, autogénnym tréningom, berú sa lieky proti depresii. Ivke však v liečbe najviac pomohla motivácia v podobe nového vzťahu. „Mala som len dve možnosti. Buď s tým prestať, alebo ten vzťah nebude. To bola silná motivácia. Povedala som si, že to musím úplne useknúť,“ spomína. Svoj predchádzajúci negatívny vzťah k jedlu pretransformovala na pravý opak. Jedlo je teraz jej hobby. „Veľa varím, študujem knihy a články o gastronómii. Sledujem trendy vo varení, chodím s manželom do nových reštaurácií, zaujímame sa o rôzne food festivaly. Dá sa povedať, že moja bulímia sa zmenila na lásku k vareniu, k jedlu, ku gastronómii. Podľa mňa je to dobrý spôsob, ako sa s tým vyrovnať,“ hovorí na záver Ivka.

VIERA MAŠLEJOVÁ

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -