Dnes je streda, 12.december 2018, meniny má: Otília
Čas čítania
9 minutes
Zatiaľ prečítané

SLOVENKA ROKA 2018: Predstavujeme nominantky v kategórii VEDA A VÝSKUM

máj 14, 2018 - 12:05
V doterajších ročníkoch ankety Slovenka roka sme predstavili už viac ako 250 výnimočných žien. V jubilejnom desiatom ročníku budeme mať možnosť spoznať ďalších dvadsaťosem úspešných Sloveniek, ktoré sú nominované v ôsmich kategóriách. Dnes predstavujeme nominantky z kategórie VEDA A VÝSKUM.

SOŇA FRAŇOVÁ: Práca ma naučila trpezlivosti

franova.jpg

Foto: 
Ramon Leško

„Teším sa z každého čiastkového výsledku výskumu, nového grantu alebo publikácie. Mám okolo seba úspešný tím mladých ľudí a spolu sa tešíme z dosiahnutých úspechov,“ hovorí Doc. RNDr. SOŇA FRAŇOVÁ, PhD., vedúca Ústavu farmakológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK a vedúca Laboratória experimentálnej farmakológie Martinského centra pre biomedicínu JFL UK v Martine.

„Na začiatku výskumného projektu je originálna myšlienka a nový pohľad na riešenú problematiku. Ďalším krokom je pretransformovanie idey do výskumného grantu a zostavenie tvorivého kolektívu. Potom prichádza ťažšia časť výskumu: zabezpečiť si jeho financovanie. A najťažšie zo všetkého je nedať sa odradiť a znechutiť, keď vynaložená práca nepriniesla očakávaný výsledok. Moja práca ma však naučila trpezlivosti a vytrvalosti,“ rozpráva vedkyňa, ktorá sa venuje experimentálnemu výskumu v oblasti farmakológie respiračných ochorení.

Celý jej profesionálny život je spojený s Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Martine. Po skončení vysokoškolského štúdia tu začínala ako vedecká pracovníčka v Ústave farmakológie a vypracovala sa až do pozície vedúcej tohto ústavu. Tu získala doktorát, titul docentky aj vysokoškolskej profesorky v odbore farmakológia. Svoje manažérske schopnosti zas preukázala počas ôsmich rokov, keď bola prodekankou lekárskej fakulty.

Profesorka Fraňová pôsobí aj ako vedúca Laboratória experimentálnej farmakológie Martinského centra pre biomedicínu. Vedie vedecký tím, ktorý sa venuje riešeniu projektov, zameraných na liečbu ochorení dýchacieho systému, najmä alergickej bronchiálnej astmy v experimentálnych podmienkach. Je členkou Európskej farmakologickej spoločnosti a Európskej respirologickej spoločnosti a za ocenenie kvality svojej práce slovenskými farmakológmi považuje to, že si ju v roku 2008 zvolili za predsedníčku Slovenskej farmakologickej spoločnosti SLS. Je autorkou či spoluautorkou množstva vedeckých publikácií, vedeckých monografií s významným medzinárodným ohlasom, aj organizátorkou vedeckých kongresov v oblasti farmakológie a respirológie. No je predovšetkým vedkyňou, ktorá má rada svoju výskumnú prácu, o ktorej hovorí: „Veda v oblasti farmakológie ponúka množstvo príležitostí ovplyvňovať patologické procesy v organizme na rôznych úrovniach. Prináša rôznorodosť, nové stimuly, rozvíja myslenie, pretože je potrebné neustále sledovať nové poznatky. Práca mi prináša radosť.“

Nebolo pre ňu vždy ľahké skĺbiť prácu so starostlivosťou o rodinu. Dnes sú však jej dvaja synovia už samostatní, a tak má viac času aj na vlastné aktivity vo voľnom čase. Najlepším relaxom a spôsobom, ako odbúrať stres, je pre ňu pohyb a príroda. Okolie Turca ponúka krásne scenérie a podmienky na bicykel, beh a lyžovanie, ale s manželom už navštívila aj viaceré zaujímavé svetové destinácie.

JANKA KRIVOŠOVÁ: Keď sa dielo podarí, je to dobrý pocit

„Poznanie, že moja práca má zmysel, že aspoň pár ľuďom prinesie potešenie alebo poučenie – to je úžasná odmena,“ vyznáva sa Prof. Ing. arch. JANKA KRIVOŠOVÁ, PhD., prvá žena, ktorá na Slovensku získala profesorský titul v odbore architektúra. Okrem vedeckej práce maľuje obrazy a píše knihy.

Profesorka Janka Krivošová je držiteľkou ceny Európskej únie umenia Golden Europes za celoživotný prínos v odbornej a umeleckej prezentácii dejín kresťanstva v Európe, ale i ďalších ocenení za svoju výskumnú, pedagogickú a výtvarnú činnosť.

A pritom sa jej kariéra mohla vyvíjať celkom iným smerom... Pôvodne totiž začala študovať matematiku a fyziku. Keď však vysvitlo, že na jej záľubu – maľovanie – jej už nezvyšuje čas, urobila dodatočnú prijímaciu skúšku a prestúpila na štúdium architektúry na SVŠT. Potom nasledovala práca vo Výtvarnom oddelení Československej televízie, kde tvorila najmä kostýmy a zanechala svoj rukopis na mnohých slávnych pondelkových inscenáciách. „Po desiatich rokoch som akosi prišla na to, že ďalej sa už nedá, že som sa už všetko naučila, a tak sa mi podarilo vrátiť na fakultu architektúry, na Katedru teórie a dejín architektúry, kreslenia a modelovania,“ spomína. Tu sa mohla venovať výskumu – najprv ľudovej architektúre, ktorá sa stala témou jej kandidátskej práce, neskôr pribúdali ďalšie: architektúra 20. storočia, renesancie, klasicizmu, ale najmä sakrálna architektúra. A vždy ju zaujímal kontext Slovenska a ostatnej Európy.

Bola veľmi rada, že sa jej v čase, keď bolo ťažké vydať knihu, podarilo presvedčiť vydavateľstvo Alfa, aby výsledky výskumu o architektúre 20. storočia vyšli knižne a s kolegyňou E. Lukáčovou napísali knihu Premeny slovenskej architektúry 20. storočia. Nasledovalo niekoľko kolektívnych publikácií z dejín slovenskej architektúry, a potom dostala odvahu dať sa do veľkej práce – prípravy knihy Evanjelické kostoly na Slovensku, ktorá vyšla v roku 2001.

Po roku 1989 sa z výskumu dostala do pedagogického procesu, vyhrala konkurz na vedúcu katedry, kde rada a s nadšením prednášala budúcim architektom. Hovorí o tom: „Mala som mnoho veľmi nadaných študentov s otvorenou hlavou. Tí sú pre každého učiteľa veľkou nádejou a perspektívou. Žiaľ, mnohí sa uplatnili v cudzine. Je škoda, že vzdelávame schopných ľudí na export.“

Popri vedeckej a pedagogickej práci si vždy našla čas aj na maľovanie. Ilustrovala niekoľko kníh a usporiadala viacero výstav, jej veľkorozmerné obrazy sú inštalované v siedmich evanjelických kostoloch. K 500. výročiu reformácie na Slovensku v priebehu piatich rokov vytvorila cyklus šestnástich plátien rozmerov 100 x 120 cm, ktoré vyšívali ženy po celom Slovensku a ktoré sa potom vystavovali v Slovenskom národnom múzeu.

„Moja práca a jej výsledky mi priniesli mnoho radosti,“ hovorí. „Keď maľujete a vaše dielo sa podarí, je to veľmi dobrý pocit. Keď sa mi podarilo nájsť výtvarné vyjadrenie niektorej časti našej histórie – to je predsa radosť. Keď človek chce vyjadriť slovami nejakú myšlienku, opravuje text a stále to nie je ono, ale nakoniec sa trafí a presne sa vysloví – veď to je skvelé!“

JANA MADEJOVÁ: Mám rada tvorivú voľnosť

Moja práca mi priniesla veľa nových vedomostí, ale aj poznanie, že čím viac viem, tým viac sa mi otvárajú nové, doteraz neprebádané oblasti v našom odbore,“ konštatuje chemička RNDr. JANA MADEJOVÁ, DrSc, predsedníčka Vedeckej rady Ústavu anorganickej chémie SAV a uznávaná svetová odborníčka vo výskume ílov metódami infračervenej spektroskopie.


Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aký význam a aké tajomstvá skrýva íl? Aké môže mať využitie? Priznajme si: my, bežní smrteľníci, o tom vieme málo, takmer nič. Doktorka Madejová však práve výskumu ílov zasvätila život. Vie o nich zaujímavo hovoriť a o výsledkoch svojej práce prednášala už na mnohých medzinárodných konferenciách a zahraničných pracoviskách, písala články do renomovaných vedeckých časopisov, je často citovaná a považovaná za špičkovú svetovú odborníčku vo výskume ílov metódami infračervenej spektroskopie. Jej publikácie viackrát získali ocenenia Literárneho fondu, v roku 2016 dostala Medailu SAV za podporu vedy. Ocenením jej práce bolo zvolenie do výkonného výboru Medzinárodnej asociácie pre výskum ílov (AIPEA), ktorá združuje vedecké spoločnosti z celého sveta.

Čím sú íly vlastne zaujímavé? „Majú využitie v najrôznejších odvetviach hospodárstva, či už v stavebníctve, chemickom, potravinárskom, kozmetickom priemysle, pri výrobe keramiky a porcelánu. Významnou sférou ich využitia je ochrana životného prostredia, kde íly zaraďujeme do kategórie surovín, ktoré zabraňujú šíreniu nežiadúcich toxických látok v pôdach alebo vo vodách,“ vysvetľuje. „Na našom pracovisku, v Oddelení hydrosilikátov Ústavu anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied, úzko spolupracujeme s kolegami geológmi a pomáhame im pri charakterizácii ložísk ílov a iných surovín, ktoré sa nachádzajú na Slovensku. V súčasnosti sa venujeme aj vývoju nových funkčných materiálov pre špecifické priemyselné aplikácie. Napríklad študujeme ílové minerály modifikované organickými látkami, ktoré sú perspektívne ako plnivá do rôznych polymérov, keďže zlepšujú niektoré ich vlastnosti. Pri výskume ílov a ílových minerálov využívame najmä infračervenú spektroskopiu. Mojím prínosom pre vedu v medzinárodnom ponímaní je zavedenie nových metodík infračervenej spektroskopie v blízkej oblasti pre výskum prírodných a chemicky modifikovaných ílových minerálov.“

Na vedeckej práci má Jana Madejová rada istú tvorivú voľnosť, ktorá jej umožňuje venovať sa témam, ktoré považuje za zaujímavé. Má radosť z doktorandov, ktorí pracovali pod jej vedením a sú úspešní aj v zahraničí. Veľmi si cení aj to, že mnohí zahraniční kolegovia sú už pre ňu nielen spolupracovníkmi, ale aj priateľmi.

Pri riešení vedeckých problémov sa vždy môže oprieť o svojich kolegov, ale nikdy by sa nestala svetovou kapacitou bez svojej rodiny. Manžel, tiež chemik, ktorý istý čas pracoval aj vo výskume, ju vždy v práci podporoval. „Máme už dve dospelé deti, ale aj keď boli ešte malé, vždy mal pochopenie, keď som musela zostať v práci dlhšie alebo som musela ísť na zahraničnú konferenciu či na partnerské pracoviská,“ pripomína. Aj napriek medzinárodnému uznaniu vo vede považuje za najväčší životný úspech svoju rodinu a veľmi si cení spoločné chvíle v prírode s deťmi a už aj vnúčatami.

ADELA PENESOVÁ: Čo je viac ako Nobelova cena?

„Nominácia v ankete nie je moja osobná zásluha, lebo výsledky práce nie sú moje, ale naše, celého nášho kolektívu Ústavu klinického a translačného výskumu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied,“ zdôrazňuje MUDr. ADELA PENESOVÁ, PhD., ktorá sa venuje výskumu obezity, diabetu, hypertenzie a sklerózy multiplex.

„Rodina a deti boli pre mňa prioritou už v čase, keď som si podávala prihlášku na vysokú školu. Ihneď po skončení lekárskej fakulty som išla na materskú dovolenku a keď som si po nej hľadala prácu, bolo mi jasné, že klinické pracovisko to byť nemôže. Využila som možnosť prihlásiť sa na doktorandské štúdium na Ústav experimentálnej endokrinológie SAV. Téma bola môjmu srdcu blízka: Neuroendokrinná regulácia u pacientov s esenciálnou hypertenziou,“ rozpráva o svojej ceste k odboru, ktorému sa venuje doteraz.

Krátko po nástupe však doktorka Penesová opäť otehotnela. Po oznámení tejto skutočnosti svojmu šéfovi MUDr. Milanovi Vigašovi počula slová, na ktoré nikdy v živote nezabudne: „Gratulujem, to je výborné, pôjdeš na materskú dovolenku a potom budeš pokračovať.“

„Tento nesmierne ľudský a priateľský prístup mi dodal energiu, odvahu a sebaistotu, že nie som blázon, keď chcem v dnešnom svete ďalšie dieťa,“ spomína. S novou odvahou sa pustila do vedeckej práce, pretože vždy túžila posúvať poznanie v medicíne vpred. Práca sa stala jej koníčkom. Na jej pracovisku sa vtedy robil výskum, aký sa v tom čase na Slovensku nerealizoval, napríklad bioptický odber a analýza podkožného tukového tkaniva u pacientov a zdravých dobrovoľníkov či analýza množstva tuku v pečeni pomocou 1H magnetickej spektroskopie.

Po obhájení titulu PhD. dostala príležitosť rozšíriť si obzor a osvojiť nové metodiky v Národnom inštitúte zdravia (NIH) vo Phoenixe v USA. Na dvaapolročný pobyt so zameraním na výskum obezity a cukrovky odišla s celou rodinou. „Doteraz som manželovi vďačná, že vtedy zanechal svoju firmu a išiel so mnou a dvomi synmi do USA. Tam robil ,babysitting´, aby som ja mohla pracovať. Doteraz je mojou veľkou oporou, chodí so mnou na konferencie, stará sa mi o outfit, kupuje mi takmer všetko oblečenie od šiat a topánok. Na to ja nemám čas ani nervy,“ priznáva vedkyňa, ktorá je hlavnou riešiteľkou medzinárodných, národných aj európskych projektov.

Je jednou zo zakladajúcich členov Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu, autorkou odborných a vedeckých článkov a garantkou nutričného softvéru PLANEAT. Svoje poznatky odovzdáva aj budúcim lekárom na Lekárskej fakulte SZU v Bratislave. V súčasnosti sa venuje preventívnej medicíne a výskumu rôznych intervenčných programov na redukciu hmotnosti a ich vplyvu na zdravie. „Cieľom nášho úsilia je prevencia vzniku obezity alebo snaha aspoň zastaviť jej nárast najmä v detskom veku, lebo, žiaľ, až štvrtina detí má nadváhu či obezitu. Ak nezmeníme stravovacie návyky a nezačneme sa hýbať, z osemdesiatich percent obéznych detí vyrastú obézni dospelí. Znamená to aj veľké riziko vzniku mnohých chronických ochorení, ako je cukrovka, hypertenzia či ateroskleróza,“ vysvetľuje.

„V práci oddychujem od rodinných problémov a doma od práce,“ hovorí s úsmevom mama dnes už troch synov. Miluje medicínu a vedu, ale tvrdí, že každé z jej detí je pre ňu hodné viac ako atestácia či hoci Nobelova cena.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -