Dnes je utorok, 18.december 2018, meniny má: Sláva
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Herec Ady Hajdu: Na javisku som doma

september 24, 2018 - 10:20
Z herca ADYHO HAJDU srší pozitivizmus. Keď ho počujete hovoriť o dovolenke, začínate sa cítiť oddýchnuto, keď o herectve, máte neodolateľnú chuť postaviť sa aj vy na javisko.

Vyzeráte oddýchnuto, aká bola dovolenka?

Mal som krásnu dovolenku, povedal som si, že nebudem mesiac pracovať. Mám pocit, že v poslednom čase som tak veľa robil, že som si musel naplno oddýchnuť. Veľmi mi to pomohlo a po tom mesiaci som sa naozaj tešil do práce.

Ale veď leto nebolo až také dlhé na to, aby ste mali až tak veľa oddychu, že sa znova tešíte do práce...

S príjemnými výletmi som začal už v júni. Najskôr som si veľmi užil Art Film Fest v Košiciach s filmom Dôverný nepriateľ. Potom sme nakrúcali v Zlíne s režisérom Jurajom Nvotom československý detský seriál. Dobré je, že v ňom slovenské deti hovoria po slovensky a české po česky. Cieľom je priblížiť obom „skupinám“ detí najbližší cudzí jazyk ich materinskej reči, táto myšlienka ma veľmi nadchla. A potom sme festivalovali. Užil som si Karlove Vary a Pohodu v karavane aj s mojimi deťmi.

Dostali ste sa aj k moru?

Samozrejme, ja veľmi potrebujem more. Keď ma bolí celé telo aj duša, vojdem do mora, olizne ma prvá vlna a všetko prejde. V mori som šťastný a mrzí ma, že more je to jediné, čo na Slovenku nemáme a treba za ním pomerne ďaleko cestovať. Aj tento rok sme boli s priateľmi na Malorke. No nepoviem vám presne, kam chodíme, aby mi toto miesto ostatní neobjavili (smiech). Ráno sme si zahrali golf, potom sme si každý vychutnali denný program, na aký sme mali chuť a večer sme si dopriali kulinársky vyšperkovanú večeru so všetkým, čo k tomu patrí. No a nemôžem zabudnúť ani na hory, veľmi som si tam užil tohtoročný golfový turnaj, ktorý organizujú chlapci hokejisti. Ide o stabilný charitatívny projekt, v rámci ktorého sa podarilo vyzbierať niekoľko tisíc eur, ktoré putovali detičkám. Poviem vám, chvíľami som bol z toho dovolenkovania až unavený a o to viac som sa tešil do práce.

Ale už naplno pracujete.

Už áno. Nakrúcame ďalšie diely seriálu Som mama. Sú veľmi dobre napísané, obsahujú veľa pravdy a zároveň sú veľmi vtipné.

Čítali ste aj knižnú predlohu od kolegyne Kristíny Tormovej?

Knihu od Kristíny som nečítal, pýtal som sa jej, či si ju mám v rámci štúdia prečítať a povedala, že nemusím. Vidíte, chcel som, no zakázala mi (smiech).

Predpokladám, že to nie je to jediné, čo vás momentálne zamestnáva.

Je toho dosť, no pár projektov som musel aj odmietnuť, napríklad film s pani Pavláskovou. No nenašiel som si naň v diári potrebné štyri voľné dni. Aktuálne máme pred premiérou v Astorke, s pani Zitou Furkovou skúšame predstavenie Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia. Je to nádherný román, ktorý pre divadlo pracoval Jakub Nvota, premiéra nás čaká v októbri. No a do toho ešte nakrúcanie filmu Generál a aj filmu Amnestie. Je to veľmi silný príbeh o vzbure v Leopoldove a veľmi dobre spracovaný. Mám v ňom síce malú postavu, ale mám z nej radosť.

O našej poprevratovej histórii sa začína nakrúcať čoraz viac. To je dobrá spáva pre hercov, divákov i slovenskú spoločnosť.

Áno, aj Únos bol fantastický film. My sme generácia, ktorá si to, čo sa dialo, presne pamätá, pozná reálie, veď sme v nich naplno žili. To, čo sa tu udialo pri leopoldovskej vzbure, bolo brutálne. Je potrebné vedieť, čo je jej príčinou, kde sa spravila chyba a aby sme sa z tejto chyby poučili a hovorili o nej. Zlyhávali tu ľudské faktory, nabaľovali sa na to zlé politické rozhodnutia, treba sa o tom rozprávať.

Divadlo je však divadlo a tvorí gro vašej práce, popri Astorke stíhate aj iné scény.

Áno, popritom hrám ešte tri predstavenia v Štúdiu L+S – Môj dobrý kamarát, Meno a s pánom Lasicom Iluzionistov. No a s kolegyňou Aničkou Šiškovou máme stále predstavenie Otvorené manželstvo, s ktorým beháme po Slovensku. Keď sa to človeku nakopí, je toho dosť. Mám presne určené a viem, čo budem robiť každý deň do 22. decembra (smiech).

A kde je spontánnosť?

Tá musí byť na javisku. A občas je aj hraná, preto som herec (smiech). Viete, divadlom ľudí vychovávame. Aj keď hráme tragikomédiu, hľadáme ňou pravdu, ktorú chceme ľuďom ukázať. Nedávno nám navždy odišiel velikán, herec, ktorý v každej tragédii dokázal nájsť ľudský moment. Absurdný a pravdivý.

Zrejme hovoríte o pánovi Dančiakovi.

Áno. Veľmi rád hovoril, že sme vlastne predstavitelia rumunského divadla. Aj ma do jeho radov, družiny, spolu s Mariánom Labudom, ktorý už tiež nie je medzi nami, privítal.

Rumunské divadlo? Čo to znamená?

To znamená presne to absurdné, čo sa nedá presne vypovedať a opísať. No jeho podstatou je, že my divadelníci sa na tento svet vieme pozerať tak trochu inak.

Vždy, keď som sa s vami rozprávala o herectve, dostala som naň absolútnu chuť. Aj ako laik, a to mi absurdné nepríde.

To je dobre, aj to je dôkazom toho, že ešte stále ma hranie baví. Nefrflem, že musím ísť do roboty. Musím byť neviem ako unavený, keď sa mi to stane. No keď vyjdem na javisko, všetko sa zmení a ja svoju prácu opäť milujem každou bunkou svojho tela. Pretože na javisku som doma.

Aktuálne vás ešte stále vidieť vo filme Dôverný nepriateľ. Je to zaujímavý filmársky počin.

Už keď som si prečítal scenár, videl som, že má veľký potenciál. Je to výborný príbeh, no trochu som sa bál jeho realizácie. Mohlo to dopadnúť aj zle, bál som sa toho, že sa to nezvládne technologicky a technológie sú v tomto prípade náročné, aby to v konečnom dôsledku nevyzeralo lacno. Inteligentný dom bol v Prahe a film sa odohráva v Tatrách, hrali sme pred zeleným plátnom, všetko sa kľúčovalo, no myslím si, že film sa veľmi vydaril. Nemáme sa za čo hanbiť a chvalabohu opäť je to iný žáner – triler, ktorý je zároveň veľmi pravdivý.

Pravdivý v čom?

Technológie s nami už manipulujú, cez sociálne siete sa menia voľby v Amerike, môžete cez ne čokoľvek. Otázne je, kam ďaleko to až zájde. Priznám sa, trochu mám z toho obavy. Na druhej strane nám veľmi pomáhajú, ale zároveň všetko je zneužiteľné.

Získali ste na technológie po nakrútení tohto filmu nový pohľad? Obmedzili ste napríklad sociálne siete?

Keďže som verejná osoba, je jedno, či som na sociálnej sieti alebo nie. Do mňa môže každý zavrtnúť, hejtovať. Robili to so mnou už aj predtým, najmä pod rúškom anonymity. Mnohí ľudia nás nenávidia, kritizujú nás aj neoprávnene a vybíjajú si tak svoju zlosť. Skôr ma znepokojuje, ako sociálne siete manipulujú najmä myslenie mladých ľudí. Takých, ktorí nevedia ešte rozlíšiť, čo je a čo nie je pravda, nedokážu informácie filtrovať a overovať. V tom vidím veľmi veľký problém a sám som zvedavý, ako sa spoločnosti podarí s tým vysporiadať.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -