Dnes je nedeľa, 26.január 2020, meniny má: Tamara
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

ROZHOVOR: Známy reťazec o plytvaní potravinami

december 05, 2019 - 15:00
Rozhovor, ktorý sa určite oplatí prečítať. Na otázky odpovedala Veronika Bush, riaditeľka komunikácie Tesca na Slovensku.

Podľa štatistík najviac potravinového odpadu tvoria domácnosti. Prečo je to tak?

To platí najmä pre rozvinuté krajiny. Napríklad v Európe vzniká až 42 % potravinového odpadu v domácnostiach, zatiaľ čo v subsaharskej Afrike v domácnostiach je to len 5 %. V Severnej Amerike a Oceánii sú domácnosti zodpovedné až za 58 % potravinového odpadu. Je to dôsledkom mnohých faktorov vrátane toho, ako vedia farmári, distribútori jedla a reťazce efektívne pracovať v ekonomicky rozvinutých krajinách v porovnaní s krajinami, kde biznis nemá také možnosti či know-how. Zároveň je to aj tým, čo si spotrebitelia môžu dovoliť kúpiť. Keď máte na deň 2 doláre, zvažujete viac, aké jedlo kúpite a ako ho spotrebujete, aby nič nevyšlo nazmar. Každé vyhodené jedlo predstavuje vyhodené peniaze, premárnené zdroje či čas, ktorý bol potrebný na jeho vypestovanie či spracovanie. V krajinách s vyššou životnou úrovňou však sledujeme iné trendy, ľudia si môžu „dovoliť“ vyhadzovať potraviny. Priemerný Slovák si môže dovoliť viac nakúpiť, a ak sa niečo pokazí alebo na to nemá chuť, vie si zabezpečiť rýchlo inú alternatívu.

Čo sa s tým dá robiť?

Stačí si uvedomiť, že keď vyhadzujem nedojedené jedlo, vyhadzujem peniaze a často aj čas, ktorý som strávil nakupovaním alebo prípravou jedla. Veľmi dôležité je rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Potraviny po dátume spotreby už neodporúčame konzumovať. Ide o čerstvé potraviny, ako sú šunky, syry, jogurty či maslo. Odporúčam pravidelne kontrolovať obsah  chladničky a  usporiadať potraviny podľa dátumu spotreby, aby tie s končiacim sa dátumom boli uložené vpredu. Zároveň neodporúčam nakupovať zbytočne veľa takýchto potravín, najmä ak vieme, že plánujeme niekam cestovať.

Avšak po dátume minimálnej trvanlivosti je potravina ešte stále bezpečná na konzumáciu za predpokladu, že ste ju skladovali pri správnych podmienkach a balenie nie je poškodené. To, či je ešte stále vhodná na konzumovanie, viete ľahko skontrolovať zrakom či čuchom. Takže potraviny ako cestoviny, ryžu, konzervy, oleje alebo čokoládu nemusíte vyhadzovať, hneď ako vidíte, že uplynul dátum minimálnej trvanlivosti.

Každý s tým niečo vieme robiť. Napríklad my v Tescu sme začali sami od seba a ako prvá spoločnosť na Slovensku sme odmerali, aké množstvo potravinového odpadu vzniká v našich prevádzkach. Na základe toho sme si stanovili ambiciózny cieľ – znížiť množstvo potravinového odpadu na polovicu do roku 2030 v súlade s cieľom OSN. Našou usilovnou prácou sa nám podarilo znížiť jeho množstvo na polovicu o 11 rokov skôr, ako stanovila OSN, čo je unikátom aj vo svete. Toto môžu jednoducho spraviť aj domácnosti, odsledovať si, čo vyhadzujú, kedy a prečo k tomu dochádza. Následne je potrebné sa zamerať na predchádzanie príčinám tvorby potravinového odpadu.

Aké potraviny skončia najčastejšie v odpade?

Zelenina, ovocie a pečivo, tak u nás v obchode, ako aj v domácnostiach. V domácnostiach je to často dôsledkom nesprávneho skladovania potravín. Napríklad, keď kúpite paradajky, môžete ich skladovať mimo chladničky, kde vám pekne dozrejú. Ak však viete, že ich nestihnete zjesť v priebehu pár dní, radšej ich dajte do chladničky. Zároveň však vyhadzujeme aj veľa uvareného jedla. Nezjedené jedlo si vieme na druhý deň predsa zobrať do práce a ušetriť tak peniaze za kúpu ďalšieho obeda.  Keď ideme na obed alebo večeru do reštaurácie, môžeme si dať zbaliť zvyšok jedla so sebou alebo poprosiť o menšiu porciu, ak vieme, že toho nezjeme veľa. Ak nezjeme celý bochník chleba alebo hrniec polievky, stačí ich zamraziť.

Ako inak môžu domácnosti znížiť množstvo potravinového odpadu? Nie všetci majú možnosť mať domáci kompost či domáce zvieratká.

Plánovať nákupy a mať prehľad o tom, čo mám doma. Pri novom nákupe presuňte staršie potraviny do prednej časti a nové dozadu. Zužitkujte zvyšky, mäkké ovocie môžete použiť do smoothies a zeleninu do polievky, ak vám zostali zvyšky alebo viete, že sa môže pokaziť v najbližších dňoch. Zeleninu teplotne spracujete a zabezpečíte, že v polievkovej forme vydrží ešte 2-3 dni a zakaždým môžete mať inú verziu polievky podľa toho, čo máte doma. Keď už navaríte alebo napečiete toho viac, ako viete skonzumovať, podeľte sa – s rodinou, kolegami alebo so susedmi. Niekto nabudúce môže doniesť jedlo alebo koláč vám a vy ušetríte nielen čas, ale aj peniaze.

Keď hovoríte o darovaní, Tesco má veľmi silný program darovania potravín pre charitatívne organizácie. Ako to funguje?

Je to niečo, na čo som veľmi hrdá. Práve nedávno sa nám podarilo dosiahnuť, že každý z našich 150 obchodov na Slovensku má charitatívneho partnera a je schopný darovať nepredané potraviny na pomoc ľuďom v núdzi. Pokiaľ nepredáme potraviny a sú stále vhodné na konzumáciu, darujeme ich Potravinovej banke Slovenska a jej charitatívnym partnerom, vďaka ktorým pomáhame ľuďom v núdzi po celom Slovensku. V prípade, že potraviny nie sú vhodné na konzumáciu, darujeme ich ako krmivo pre zvieratá. Takto sa nám len minulý rok podarilo darovať až 1 792 ton potravín na pomoc ľuďom v núdzi a viac ako 2 043 ton ako krmivo pre zvieratá.

To sú veľmi vysoké čísla, koľko jedla si vieme pod tým predstaviť? Aká je to však časť z toho, koľko za rok Tesco predá? Koľko ton potravín zároveň Tesco stále vyhodí?

1 792 ton darovaných potravín v minulom roku predstavuje viac ako 4,2 milióna porcií jedla pre ľudí v núdzi namiesto toho, aby vyšlo nazmar. Na porovnanie, v tom istom roku Tesco na Slovensku predalo až 559 464 ton potravín, pričom odpad predstavoval menej ako 0,9 %.

Prečo je vlastne dôležité neplytvať jedlom, keď ho máme dostatok a aj dostatok peňazí na kúpu ďalších potravín?

Z akéhokoľvek uhla sa pozeráme na problematiku potravinového odpadu, všetky argumenty hovoria v prospech boja proti plytvaniu potravinami. Ak sa na to pozeráte ako spotrebiteľ alebo z ekonomického hľadiska, každé vyhodené jedlo predstavuje vyhodené peniaze. Ročne takto priemerná domácnosť vyhodí vyše 500 eur. A nielen to, potraviny ste museli nakúpiť, jedlo pripraviť a vyhodením jedla strácate aj čas, ktorý ste doň investovali.

Nie je správne plytvať potravinami, keď sú na svete stále ľudia, ktorí hladujú. Z pohľadu životného prostredia sú potravinové straty a potravinový odpad zodpovedné za približne 8 % emisií skleníkových plynov vo svete. Ak by potravinové straty boli krajinou, predstavovali by tretí najväčší zdroj emisií po Číne a USA.  Napriek tomu až tretina svetovej produkcie potravín končí ako odpad. To sú naozaj alarmujúce čísla. My všetci však môžeme pomôcť. Keď spojíme sily, tak aj malá pomoc môže mať veľký význam.

- - Inzercia - -