Dnes je nedeľa, 24.máj 2020, meniny má: Ela
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Skutočný príbeh - Zamotané klbko pod matkiným srdcom

marec 29, 2020 - 08:00
Od prvej chvíle bol Viere nádejný zať sympatický. Mali spoločné záujmy v podnikaní, racionálny pohľad na svet. Bol síce rozvedený so záväzkom a s diagnózou nevery zakódovanej v rodine, ale to mlčky prehliadala. Dôležité je, aby bola dcéra šťastná.

A dcéra šťastná bola. Vrcholom jej šťastia bolo počatie syna a sľubné tehotenstvo. Bola na vrchole blaha. Neprekážalo jej, že žije v partnerovom bydlisku vzdialenom od rodného mesta viac ako päťsto kilometrov a s nádejou sa prizerala rastúcemu brušku.

Viera hádzala do seba jednu dvojku vína za druhou a plakala. „Podporovala som ho v podnikateľských záujmoch, celé leto som čistila záchody, pripravovala podnik na fungovanie, drhla dlaždice, umývala okná, leštila dvere, vysávala koberce a robila všetko preto, aby „mladí“ boli zabezpečení.“

 Viera vytiahla mobil a hodila do seba ďalšiu dvojku bieleho vína. Pomaly posúvala displej, na ktorom bolo nespočetne veľa fotografií lascívnej polonahej černovlásky. „Barová tanečnica. Podviedol ju tehotnú s barovou tanečnicou. Zainteresoval ju ešte aj do podnikania, takže polovica podniku je napísaná na ňu. Drela som pre cudziu ženu a moja dcéra zostala podvedená.“

Z displeja na mňa hľadela vyzývavá mladá žena s výrazne namaľovaným obočím. Chronická nevera zakódovaná v rodine sa uskutočnila aj v prípade Vierinej dcéry Renáty. „Nemôžem jej to povedať v siedmom mesiaci tehotenstva, musím sa tváriť, že je všetko v poriadku. Najhoršie je, že sa nikto nemôže nič dozvedieť. Ale ako vysvetlím dcére, že nechcem, aby zať prekročil prah môjho domu? Nebude tomu rozumieť. A chcem, aby vnuk mal naše meno, nie toho chumaja“, chrlila Viera svoje čerstvé rany a zapíjala ich dúškom vína.

Viera vôbec nevedela čo má robiť. Rana bola otvorená a v očiach tehotnej dcéry vyzerala ako nevďačná a nechápavá matka. Bola zúfalá. Kontaktovala psychológa, lebo nevedela čo ďalej. Psychologička jej povedala, čo aj sama vedela. Dcéra sa nesmie nič dozvedieť. Je to jej život a ich vzťah. Nebude prvá tehotná žena, ktorú podvádza muž. Z vlastnej praxe vedela, že ženy, najmä matky, sú schopné bezhranične odpúšťať mužom mimomanželský vzťah a naučia sa s tým žiť. „Ale to neznamená, že to nie je parádny hajzel,“ uvoľnila doktorka svoje emócie a čisto ženský pohľad na situáciu.

Viera  do seba hodila ďalšiu dvojku vína. Ešteže sú na svete kamarátky. Vypočujú a nič nevyzradia. Ale ani neporadia. V tomto zamotanom klbku podvodov, nevery a klamstva sa nedá v ničom zorientovať. Jedno však bolo Viere jasné. Vzťah jej tehotnej dcéry nemá perspektívu, pokiaľ nechce byť celý život klamaná. „Vyzerá to tak, že ju aj s vnukom budeš mať doma“, pokúsila som sa o názor. „Máme veľký dom, majú kde byť. Najhoršie je, že po celý môj život som sa s ničím podobným nestretla. Poznala som len férových mužov, ktorí mali charakter a žiadne podpásovky som nikdy neriešila. A to sa týka nielen mojej rodiny, ale aj manželstiev mojich priateliek a kolegýň, neviem čo mám robiť.“ Padla ďalšia dvojka vína. „Kamarátka mi radila, aby som chodila všade pešo a celý čas sa silila do úsmevu. Proste mám chodiť ako vyškerená hus. Svaly tváre tak vraj dávajú signál mozgu, aby nepodliehal depresii. Ale na čom sa mám smiať?“

Vierina dcéra porodila v termíne krásneho zdravého štvorkilového chlapca. O mužových sexuálnych kontaktoch sa nikde nedozvedela. Viera sa stále usmieva, aby vyslala pozitívny signál mozgu. Darí sa jej to čím ďalej tým lepšie. Prax je nenahraditeľná.

- - Inzercia - -