Dnes je pondelok, 06.júl 2020, meniny má: Patrik, Patrícia
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Slovenka Andrea na Korfu: „V permakultúre ide o vytvorenie stabilného a samoregulujúceho ekosystému, v ktorom každý tvor plní istú úlohu.“

máj 31, 2020 - 12:00
Na vysokej škole si myslela, že jej osudom je vŕtanie sa v knihách a jazykovej literatúre. Osud ju zavial na grécky ostrov Korfu, kde okrem životnej lásky objavila samú seba a svoje životné poslanie. Namiesto kníh sa vŕta v zemi a ľudí sa snaží naučiť ako existovať v symbióze s prírodou a ako rozumne naložiť s odpadom, ktorý produkujeme. Andrea Ľuptáková má 33 rokov a okrem výchovy dcéry Selini sa s manželom venujú edukovaniu obyvateľov ostrova v otázkach recyklácie a kompostovania.

Čo pre teba znamená permakultúra?

Permakultúra sa pre mňa stala spôsobom života, ktorý som dlho hľadala bez toho, aby som o tom vôbec vedela. V mestách sme často tak odizolovaní od prírody a častokrát ju vidíme iba ako miesto, kam sa chodievame raz za týždeň vyvetrať či načerpať nové sily namiesto toho, aby sme boli jej súčasťou každý deň v roku. 

K permakultúre som sa dostala náhodou, a aj trochu zo zúfalstva. Myslím, že každý záhradkár si prešiel štádiom, keď si povedal, že sa na to može akurát tak vykašľať, lebo stále len polieva a aj tak nič z toho. A potom náhodou stretnete chlapíka, ktorý vám povie, že svoje šaláty polieva raz do týždňa ešte aj v lete. A následne sa zo zúfalstva obrátite na pomoc vyhľadávača a strávite mesiace študovaním, čo to tá permakultúra vlastne je. Naraz som pochopila, že zúfalstvo je len prechodný stav ku šťastiu. Nasledovali kurzy permakultúry na Slovensku, aj v Grécku a teraz už konečne má môj život na zemi hlavu aj pätu.. 

Čo vidíš, keď sa pozrieš na biologicky rozložiteľný odpad?

Každý z nás ho produkuje, ale nie každý sa ho zbavuje tak, ako by si to príroda želala. V našej rodine sa kompostovalo odjakživa, a preto mi nepríde prirodzené hodiť ohryzok od jablka do kontajnera. Ešte aj na zastávke MHD hľadám nejaký hustý krík, ktorý sa poteší mojej banánovej šupke viac ako  spaľovňa. V roku 2018 som spustila tu na Korfu projekt CCP (Corfu Compost Project), lebo som si všimla, že napriek obrovskému dlhoročnému problému s odpadom a takmer neexistujúcej recyklácii, drvivá väčšina obyvateľov ostrova, v meste aj na dedinách, o kompostovaní nikdy nepočula alebo naň už dávno zabudla, a tým pádom je v kontajneroch o 45% viac odpadu, ktorý v anaeróbnych podmienkach vo vreciach hnije, zapácha a vôbec by to tak nemuselo byť. Biologicky rozložiteľný odpad som zbierala z kaviarní, restaurácií a aj z hlavného trhoviska, kde sme s kamarátmi dobrovoľníkmi vytvorili tzv. collection point čiže zberné miesto pre obyvateľov mesta, a potom sme to všetko zvážali do našich záhrad. Podarilo sa nám týmto spôsobom odkloniť od skládky desiatky ton biologicky rozložiteľného odpadu a neskôr taktiež založiť prvé komunitné kompostovanie a navnadiť aj ďalšie stovky ľudí, ktorí začali kompostovať doma. Pre mňa je biologicky rozložiteľný odpad dôležitý materiál, bez ktorého sa v záhrade nezaobídeme. Bez akéhokoľvek prikrášlenia, kompost je pre našu záhradu zdrojom života a v každej jednej hrsti žijú milióny až bilióny mikroorganizmov, ktoré usilovne rozkladajú náš bioodpad. Príde mi to celé ako taký malý veľký zázrak.

Kto ťa priviedol k záhrade a kde čerpáš najviac informácií o pestovaní?

K záhrade ma priviedla moja babka, ktorá mi na rozlúčku, keď som pred ôsmimi rokmi opúšťala Slovensko, pribalila aj prepravku zemiakov. Nechápavo som na ňu pozrela s otázkou: „Babi, a čo myslíš, že v tom Grécku nemajú zemiaky?“ A ona na to: „To máš na sadenie.“ A tak sa začalo moje záhradnícke dobrodružstvo. V záhrade bolo sprvu len zopár olivovníkov a citrusovníkov a nikto v nej predtým nič nesadil. O to viac sme s manželom hrdí na to, čo sme dokázali. 

Aké faktory podľa tvojho názoru odrádzajú ľudí pri pestovaní?

V prvom rade asi čas, lebo človek vymenil niečo, čo mu bolo po tisícročia prirodzené, za prácu v kancelárii a behanie po obchodných centrách a kaviarňach. A potom veľa ľudí trpí depresiami a nevedia, že jeden z najlepších liekov na ňu je vyzuť si topánky, dotknúť sa zeme a dobre sa jej nadýchať. Vôňa kompostu pripomína vôňu lesa po daždi a bolo vedecky dokázané, že zvyšuje produkciu hormónu šťastia. Ďalšiu prekážku vidím v nedostatku priestoru v mestách. Ale každý problém so sebou prináša riešenie a to môže byť v tomto prípade vo forme komunitných záhrad. A treťou prekážkou je pravdepodobne nedostatok vedomostí a s tým spojená fáza sklamania. Mne trvalo niekoľko rokov, kým som natrafila na permakultúru a teraz je na mne podať tento recept na šťastnú záhradu a hlavne záhradkára ďalej. 

 

A prezradíš nám recept?

Permakultúra je holistický prístup, ktorý spolupracuje s prírodou a nevyužíva ju iba na splnenie cieľa. Začíname od našej kuchyne, kde zbierame všetok organický materiál osobitne do vedierka, od šupiek a škrupín až po záchodové rolky. Voda je nevyhnutný element, ktorým neplytváme a snažíme sa polievať, čo najmenej. A preto zbierame tú dažďovú, napríklad zo strechy, ktorá nielen že je zadarmo, ale je aj najvhodnejšia pre vašu záhradu. Ako každá lúka plná divokých bylín, aj vaša záhrada potrebuje prikrývku buď vo forme zeleného hnojenia, slamy alebo drvených konárov a listov, ktoré ju chránia pred vysychaním, lebo suchom netrpia iba rastliny, ale aj mikroorganizmy, ktoré žijú v symbióze s rastlinami. Rastliny fotosyntézou premieňajú slnečnú energiu vďaka vode z pôdy a oxidu uhličitého z atmosféry na dve veci. Cukry, ktorými sa živia pôdne mikroorganizmy a na kyslík, ktorý dýchame. Budovanie úrodnej pôdy vám môže potrvať zopár rokov, a preto odporúčam aspoň pre začiatok vyvýšené záhony. Základným pravidlom v permazáhrade je nepožívať chemické postreky a ani hnojivá, ktoré doslova vyvražďujú pôdne mikróby a v konečnom dôsledku aj nás. Na jar si pripravíme žihľavový čaj alebo mydlovú vodu, ktorými striekame, ak je to zapotreby. Pokiaľ je v pôde všetko v rovnováhe, nad zemou je to tak tiež. V permakultúre nám ide o vytvorenie stabilného a samoregulujúceho ekosystému, v ktorom každý tvor plní istú úlohu. 

Aké sú tvoje najbližšie a dlhodobé pestovateľské plány?

Mojím snom, ktorý sa dúfam čoskoro naplní, je vytvorenie komunitnej farmy, kde by okrem pestovania bolo dostatok priestoru pre vytvorenie jedlého lesa, tichej zóny, ktorá poslúži vyznávačom jógy a meditácie, domu na strome, prírodného detského parku a to všetko z odpadu, respektíve materiálu darovaného alebo nájdeného pri smetných košoch. Ľudia stále nakupujú a niekedy sa stačí pozrieť cez plot, čo má suseda na vyhodenie a dať tomu druhú šancu. 

Viac info na FB: The Corfu Compost Project

Andrei prajeme veľa síl, aby mohla ľudí pozitívne inšpirovať a vzdelávať aj naďalej

- - Inzercia - -