Dnes je pondelok, 16.september 2019, meniny má: Ľudmila
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Knižný tip: Dlhá cesta k oltáru

jún 14, 2013 - 13:08
Pútavá historická romanca od Jane Featherovej o bratoch Sullivanovcoch, príslušníkoch šľachtického rodu z Blackwateru, ktorí si hľadajú nevesty za nezvyčajných okolností. Ich strýko totiž spísal závet, podľa ktorého synovci zdedia obrovský majetok iba pod podmienkou, že každý z nich zachráni padlú ženu tým, že sa s ňou ožení. Jasper Sullivan, piaty gróf z Blackwateru, sa topí v dlhoch, a tak mu neostane nič iné, ako splniť strýkovu výstrednú požiadavku...
Vzduch v miestnosti bol nasýtený pachom horiacich sviečok rozmiestnených na každom povrchu. Plamene v dobre rozkúrenom kozube šľahali dovysoka, horúčava človeka priam zadúšala. Traja muži stojaci za závesmi pri veľkej posteli s baldachýnom sa potili. Sviečky vrhali dlhé tiene na tapety s ornamentmi. Ozdobné lišty z tmavého dreva ladili s vyrezávanou posteľou a masívnym nábytkom. Hrubé závesy na oknách tlmili zvuky z ulice rovnako ako turecký koberec všetky kroky.
 
„Kde je Jasper?“ opýtal sa slabým hlasom starec ležiaci v posteli podopretý vysoko navŕšenými vankúšmi. Jeden z mužov pri okne sa hneď ponáhľal k posteli. Na sebe mal jednoduchý čierny kabátec, aké nosili právnici a obchodníci. 
„Naozaj, kde je?“ zašomral muž, ktorý odstúpil od postele. Bol vysoký a štíhly. Svetlo sviečok sa mu odrážalo od zlatistých vlasov, hladko začesaných dozadu zo širokého čela a zviazaných na šiji čiernou zamatovou stuhou.
„O chvíľu je tu, Perry.“ Muž, ktorý mu odpovedal, sa naňho nápadne podobal. Odstúpil kúsok od postele a dodal: „Poznáš predsa Jaspera. Nikdy sa nikam neponáhľa.“
 
„Ak nepríde načas, všetci si to odnesieme,“ poznamenal Peregrine stíšeným hlasom. „Bez Jaspera sa nikam nedostaneme, Sebastian, vieš to rovnako dobre ako ja.“
Sebastian pokrčil plecami. „Asi máš pravdu,“ vzdychol a s otázkou v očiach pozrel na svoje dvojča. Na pohľad akoby si z oka vypadli, ale povahu mali odlišnú. Sebastian si nikdy z ničoho nič nerobil a nedal sa vyviesť z rovnováhy. Peregrine bral všetko príliš vážne; jeho brat mal občas dojem, že to hraničí až s posadnutosťou.
 
„Nepotrebujem tú prekliatu pijavicu, Alton. Potrebujem, dofrasa, svojho synovca!“ ozval sa z postele starec a mávol rukou postave, ktorá sa nad ním skláňala. Tvár vo vankúšoch, lemovaná bielymi vlasmi, mala žltkastý nádych staroby, zvráskavená pokožka bola kožovitá, vyblednuté modré oči posiate výraznými škvrnami sivého zákalu. Nič vo výraze tváre však nezakrývalo starcovu prenikavú inteligenciu. V dlhých kostnatých tenkých prstoch s presvitajúcimi modrými žilkami zvieral ruženec.
 
„Som rád, že ťa vidím vo forme, strýko,“ ozval sa vzápätí odo dvier s ľahkým náznakom humoru ďalší hlas, hladký a mäkký. Sebastian a Peregrine sa obrátili. Vo dverách stál Jasper St. John Sullivan, piaty gróf z Blackwateru. Mal na sebe tmavomodrý zamatový kabátec s nadýchanou bielou čipkou okolo krku. Vošiel do izby a zatvoril za sebou.
 
„Sebastian... Perry...“ pozdravil mladších bratov srdečným kývnutím hlavy, keď pristúpil bližšie k posteli. Rukou v rukavici sa dotýkal meča, čo mu visel na boku. „Ach, aj vy ste tu, Alton?“ Kývol hlavou mužovi v čiernom, ktorý sa po jeho príchode vystrel a teraz si ho ostražito premeriaval. „Prítomnosť strýkovho právnika zrejme znamená, že sme tu v dôležitej súvislosti.“
„Dopekla, veľmi dobre vieš, prečo som vás všetkých zvolal, Jasper,“ povedal chorý zvýšeným hlasom a nadvihol sa na vankúšoch. „Pomôžte mi.“
Jasper sa nahol a podložil strýkovi pod chrbát vankúš. „Už je to lepšie?“
 
„Lepšie... lepšie,“ odvetil starý muž, rozkašľal sa a priložil si k ústam bielu vreckovku. Plecia sa mu dvíhali a klesali. Keď posledné kŕče ustali, znovu sa zvalil do vankúšov, lapajúc dych. Zdvihol zrak k tváram mužov stojacich pri posteli. „Havrany sa zlietli na hostinu,“ zachripel.
„To sotva, zavolal si nás ty,“ povedal Jasper a hodil dvojrohý klobúk na najbližší stôl. „Pochybujem, že by sme sa tu takto zišli, keby sme nemuseli poslúchnuť tvoju naliehavú výzvu.“
 
„Ty si bol vždy bezočivé šteňa,“ ozval sa starec pripútaný k lôžku a znovu si poutieral ústa vreckovkou. „No, teraz ste tu všetci, takže môžeme začať.“ Pritiahol si ruženec na prsia. „Povedzte im to, Alton.“
Právnik si diskrétne odkašľal do dlane a zatváril sa, ako keby chcel byť kdekoľvek, len nie tu. Pozeral z jedného brata na druhého, napokon spočinul pohľadom na Jasperovi. „Ako viete, lord, váš strýko vikomt Bradley sa nedávno vrátil do lona cirkvi.“
„To je fakt, ktorý sa týka len môjho strýka a jeho svedomia,“ povedal trpko gróf. „Netýka sa to mojich bratov ani mňa.“
 
Zdroj a foto: Slovenský spisovateľ

- - Inzercia - -