Dnes je štvrtok, 18.október 2018, meniny má: Lukáš
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

S deťmi sú Vianoce bohatšie

december 20, 2010 - 09:32
My dospelí začneme čaro Vianoc prežívať celkom inak, keď sa staneme rodičmi. Vnímame ho cez užasnuté tváre a šťastím rozžiarené oči svojich detí a naša radosť je dvojnásobná. Dvaja sympatickí predstavitelia gynekológov z televíznych seriálov a zároveň kamaráti budú tento zázrak so svojimi deťmi prežívať tohto roku po prvý raz.
Podriadime sa malej princeznej

MAREK MAJESKÝ bol pred piatimi mesiacmi pri pôrode svojej dcéry Emky.
V poslednom období má veľa práce, okrem účinkovania v niekoľkých divadelných
hrách aj dabuje a účinkuje ako primár Kalman v Ordinácii v ružovej záhrade.
Usiluje sa však kradnúť si čas medzi pracovnými povinnosťami, aby mohol byť s dcérkou čo najviac. „Ema veľmi rýchlo rastie, každým dňom sa mení, a ja nechcem prísť o žiadny z tých neopakovateľných okamihov, aby mi potom nebolo raz za tým ľúto,“ hovorí.

Na svoje prvé Vianoce sa určite nemôžete pamätať. Ale keď zalovíte v spomienkach na
najranejšie detstvo, čo sa vám vynorí?

Sú to skôr len také útržky, čriepky... Keď som bol dieťa, Ježiško u nás nosil nielen darčeky,
ale aj stromček. Po celý Štedrý deň sme s bratom nesmeli vojsť do zatvorenej obývačky
a spomínam si na ten pocit tajomna a vzrušenia, ktorý sme cítili, keď sme cez zasklené dvere
videli blikotať svetielka. Keď večer mama potajomky spustila zvonkohru, vedeli sme, že
už prišiel Ježiško a smeli sme vstúpiť do izby. Ten moment, keď som zazrel v tme žiariť
stromček a pod ním kopec darčekov, zostal vo mne ako najsilnejší zážitok. Neskôr, keď som
bol už starší a stromček sme zdobili spoločne, sa ten zázrak trochu vytratil. Preto sa už veľmi
s mojou drahou ženou tešíme na to, ako to bude prežívať naša malá Ema. Má päť mesiacov
a je v období, keď si všetko zvedavo obzerá a najmä reaguje na rôzne svetielka a trblietky.
Ešte síce asi nebude chápať, čo sa okolo nej deje, ale verím, že sa jej to bude páčiť.

Budete tráviť Štedrý večer len vy traja?
V Bratislave žijú moji rodičia, aj brat s rodinou, takže každý Štedrý večer prežívame všetci
spolu. Jediná zmena je tá, že každý rok sme u niekoho iného. Minulý rok sme boli u brata, tento rok sa stretneme u nás, kde bude s nami prvýkrát vítať Vianoce aj naša Emka.

Nemá vaša manželka Janka obavy z toho, ako zvládne celé prípravy?
Myslím si, že nie, pretože nebude chystať všetko sama. V rodine sa vždy dohodneme a každý
niečo pripraví. Zídeme sa už popoludní, my muži budeme mať na starosti skôr technické
veci a postaráme sa o deti, možno ich vezmeme na prechádzku. A maminy budú zatiaľ
spolu chystať v kuchyni. Okolo šiestej sa všetci pekne vyobliekaní stretneme pri vianočnom
stromčeku, pomodlíme sa a spolu si zasadneme k stolu so všetkými tradičnými zvykmi
a jedlami. S mincou pod tanierom, s oblátkami a medom, kapustnicou, kaprom a dvojakým
zemiakovým šalátom... Potom príde na rad rozbaľovanie darčekov a keď po tom náročnom
večere vládzeme, vyberieme sa na polnočnú omšu.

Aký darček dostane Emka?

Pre ňu je momentálne najlepším darčekom hocijaký farebný časopis, ktorý môže listovať.
Ale samozrejme, nejaká drobná hračka alebo oblečenie pod stromčekom bude. V našej rodine
nikdy nešlo o veľké dary, ale zakladáme si na tom, aby to bolo milé prekvapenie. Môže to byť
aj drobnosť, ale je to dôkaz, že na toho druhého myslíme.

Chystáte prekvapenia pre celú rodinu?
Tohto roku je to pre mňa náročné, lebo som pracovne veľmi vyťažený. Nejaké darčeky síce už mám, ale až keď budem mať v divadle po premiére, pustím sa do toho naplno. Problém mám len ten, že čím som starší, tým menej času dokážem v obchodoch stráviť. Zistil som však, že jedna z výhod manželstva je aj v tom, že nakupovanie riešime spolu s manželkou. Dohodneme sa na darčekoch a keď ja nestíham, ona mi pomôže. Na mne potom zostane len pripraviť prekvapenie pre ňu.

Aj vy sa rád dávate prekvapovať?

Určite. Ale viac ma teší prekvapovať iných. Myslím si, že je dehonestovaním
atmosféry Vianoc, ak si ľudia pod stromčekom vymieňajú obálky s peniazmi. Vždy sa dá
prekvapiť aspoň drobnosťou – napríklad knihou nikdy nič nepokazíte.

Spomínate si na niektorý darček z detstva?

Vždy som dostával veľa kníh. Bol som veľký knihomoľ a keď som bol už väčší, väčšinou som sa s novými knihami zašil v izbe a celé sviatky som čítal. No spomínam si aj na veľké sklamanie, keď som vysnívaný darček nedostal. Otec lekár bol s hokejistami v zahraničí na zájazde a sľúbil mi priniesť Rubikovu kocku a indiánsku čelenku. Otcovi sa však na letisku stratila batožina a ja som márne čakal na vytúžené darčeky.

Keď už máte vlastnú rodinu, neuvažovali ste o tom, že zmeníte tradíciu a strávite
Vianoce bez stresu niekde mimo domu, na horách?

My sme na Vianoce bývali celá rodina vždy doma a zatiaľ si neviem predstaviť, že by sme strávili Štedrý večer niekde v hoteli. Zdá sa mi to trochu neosobné. Ale nehovorím, že to niekedy v budúcnosti nevyskúšame, máme známych, ktorí majú deti a veľmi si takéto sviatky
pochvaľujú, lebo ich to odbremeňuje od zbytočného zhonu. Moja manželka pochádza
z východného Slovenska, takže medzi sviatkami odchádzame za jej rodičmi a na budúci rok
budeme na sviatky zrejme u nich alebo oni u nás. V každom prípade sa však od tohto roku už
všetko bude prispôsobovať iba našej malej princeznej Emke.


To čaro si nesieme so sebou


Minuloročné Vianoce MARIÁNA MIEZGU a jeho manželky Sabiny sa niesli v znamení očakávania, pretože do narodenia ich prvého dieťaťa chýbal už len necelý mesiac. Filipko prišiel na svet dvanásteho januára, na Vianoce bude mať teda už takmer rok a nie je vylúčené, že rodičia dostanú od neho aj darček – prvé samostatné kroky.

Čo sa vo vašom živote zmenilo narodením Filipka?
Veľa! Keď prídem domov, okrem manželky, papagája a kocúra ma víta aj syn. Príde štvornožky, vybozkávame sa a tešíme, že sme spolu. Ďalšia zmena je, že ráno nemôžeme vyspávať, lebo nás syn budí buchnátmi do chrbta a chce sa hrať. Vlastne, odkedy je na svete, ešte som neprespal celú noc.

Aj vy k nemu v noci vstávate?
Niekedy sa zobudím, ale ja mu, na rozdiel od manželky, nemám čo ponúknuť. Je to úžasné – ona ho ešte stále dojčí.

Filipko bude mať čoskoro rok. Je to už malý človiečik, na ktorom určite rozoznávate typické povahové črty. Aký je?
Je to strašne veselý chlapček. Asi to má po rodičoch, my sme obaja veľmi veselí ľudia. Filipko sa rád a často smeje, napríklad mu je mu smiešne, neviem prečo, keď kašleme a kýchame.

Máte čas venovať sa mu?
Venujem mu všetok svoj voľný čas. V poslednom období sa zvykneme štvornožky naháňať a zaujala ho aj lopta. Možno bude z neho futbalista.

Máte už pre neho vianočný darček?
A smiem to prezradiť? Vlastne, asi si to neprečíta... Kúpili sme mu krásneho dreveného koníka a ešte aj ďalšie hračky, chalaň je už vybavený...

Na čo sa tohto roku najviac tešíte, keď si pomyslíte na Vianoce?

Na to, ako budú Filipkovi žiariť očká! Má rád svetielka, ale aj rád upratuje a počítam s tým, že bude zo stromčeka všetko sťahovať. Musím ho dobre popriväzovať špagátmi, aby ho syn nestiahol na seba. Pamätám si, že keď som bol malý, aj kvôli mne býval stromček priviazaný o okno.

Na čo si ešte spomínate? Čo vám z Vianoc vášho detstva utkvelo v pamäti?
Vianoce sú celé úžasné! Mám ich rád so všetkým, nielen pre darčeky, ale celú tú mágiu, atmosféru, to že sme spolu. Myslím si, že keď človek v detstve zažil a zamiloval si tú čarovnú atmosféru, nesie si to do života so sebou a my s manželkou sa teraz usilujeme, aby sme to vštepili aj synovi. Aby aj on mal Vianoce tak rád ako my.

Ale keby ste si mali spomenúť na jedinú vec, čo vám v súvislosti s Vianocami zíde na um?

Asi to očakávanie a potom radostné vzrušenie v momente, keď zaznel zvonček a prišiel Ježiško. Ale mal som rád všetky zvyky a rituály, to, ako sme si vždy po popoludní, keď bol stromček ozdobený a všetko pripravené, išli pospať, aby sme večer mohli byť dlhšie hore...

Ako budete tráviť tohoročné Vianoce?

Mám už svoju rodinu, takže na Štedrý večer budeme doma my traja a kvôli synovi už po večeri nikam nepôjdeme. V Bratislave žijú naši rodičia, svokrovci, sestra a zvykli sme ich počas sviatkov ponavštevovať, ale tohto roku ich asi pozveme k nám – aj preto, že máme nový, väčší byt. Z jednoizbového sme museli ísť do väčšieho, keď nám už pribudol nový chalaň.

Všímam si, že o Filipkovi hovoríte ako o chalaňovi. Tak si hovoríte vo vašej povestnej hereckej partii kamarátov z vysokej školy (Lukáš Latinák, Vlado Jakab, Juraj Kemka a Vladimír Kobielsky - pozn. red)...
Áno, a dúfam, že môj syn bude pokračovať v chalaňskej tradícii.

Aký je váš vzťah k vianočným darčekom?
Nie sú pre mňa prvoradé. Nerád dostávam darčeky, lebo som vždy vo veľkých rozpakoch a neviem, ako sa mám tváriť. Strašne rád ich však dávam, ale je tu jeden rozpor: z nakupovania mám vždy veľkú traumu, lebo som veľmi nerozhodný a neviem vybrať.

Autor: ĽUDMILA GRODOVSKÁ
Foto: IVONA OREŠKOVÁ, archív

- - Inzercia - -